Úvod do ESG – Cesta udržateľnosti začala už oveľa skôr…

Základné piliere ESG “Environmental, Social, Governance“ vychádzajú už z Agendy 21 prijatej na pôde OSN v Rio de Janeiro v roku 1992. Práve tam 178 národov sveta jednoznačne definovalo tri základne piliere udržateľného rozvoja (Sustainable Development): environmentálny, sociálny a ekonomický.

Témy týchto troch pilierov sa postupne formulovali do súborov noriem a zásad a rozširovali sa z makroekonomických – národnopolitických až do mikroekonomických – podnikových úrovni. Skratku ESG, ako ju poznáme dnes, sformulovala Organizácia Spojených národov vo svojich Zásadách zodpovedného investovania (Principles for Responsible Investment) v roku 2006.

ESG ako korporátny rámec udržateľného rozvoja sa rozširoval cez rôzne dobrovoľné nástroje, iniciatívy a štandardy ako TCFD, CDP, SASB, UNGC, GRI až sa dostal do povinných nástrojov, ktoré prijala Európska Komisia – NFRD, SFDR a napokon široko diskutovaná Smernica CSRD.

ESG vzniklo teda ako dobrovoľná iniciatíva podnikateľského a finančného sektora, ktoré sa začalo široko používať ako nástroj preukazovania miery udržateľnosti podniku voči investorom, ktorý chceli okrem základných finančných ukazovateľov poznať aj mieru udržateľnosti ich možných investícií.

Nezačalo to “Green Dealom“

Mnohí uvádzajú, že to začalo Parížskou dohodou alebo Európskou zelenou dohodou, čo nie je celkom pravda. Európska Komisia vo svojom oznámení s názvom „Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast“ prijatom 13. apríla 2011 zistila potrebu zvýšiť transparentnosť sociálnych a environmentálnych informácií, poskytovaných podnikmi zo všetkých odvetví, na porovnateľne vysokú úroveň vo všetkých členských štátoch.

Potreba zlepšiť zverejňovanie sociálnych a environmentálnych informácií podnikmi sa opätovne zdôrazňuje v oznámení Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 prijatom 25. októbra 2011.

Európsky parlament vo svojich uzneseniach zo 6. februára 2013 o „sociálnej zodpovednosti podnikov“ uznal, že je dôležité, aby podniky podávali informácie o udržateľnosti napríklad v oblasti sociálnych a environmentálnych faktorov s cieľom zistiť riziká pre udržateľnosť a zvyšovať dôveru investorov a spotrebiteľov.

Éra regulácií zo strany EÚ

Európsky parlament a Rada prijali dňa 22. októbra 2014 Smernicu 2014/95/EÚ, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami, známej tiež ako NFRD (Non-Financial Reporting Directive).

Tá priniesla od roku 2017 pre veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami povinnosť reportovať informácie týkajúce sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu. Väčšina z týchto podnikov patrí do finančného sektora (banky, poisťovne a pod.). Finančný sektor má totiž najväčší dosah na toky financií a to je aj dôvod, prečo Európska komisia začala povinné regulácie aj cez finančný sektor.

V súvislosti s prechodom hospodárstva na udržateľné sa vyvíjal tlak na jednoznačné určenie toho, čo je udržateľné a čo už nie. Preto v roku 2020 prijala Európsky parlament a Rada EÚ tzv. Nariadenie o EÚ Taxonómií, ktorým sa vytvára systém klasifikácie environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom zvýšiť udržateľné investície a bojovať proti environmentálne klamlivej reklame finančných produktov, ktoré neoprávnene tvrdia, že sú udržateľné.

Ďalším regulatívom EÚ bolo Nariadenie EPaR o zverejňovaní informácií o udržateľnosti (SFDR), ktoré pre účastníkov finančného trhu od roku 2021 prinieslo ďalšie povinnosti ako začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť, zohľadnenie nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť v ich postupoch a poskytovanie informácií o udržateľnosti v súvislosti s finančnými produktmi.

Európska zelená dohoda (Green Deal) určila v roku 2019 jednoznačné smerovanie EÚ a jej súčasťou bola aj úprava smernice o účtovníctve, ako i niektorých ďalších súvisiacich smerníc. Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, tiež známa ako CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) vstúpila do platnosti 5. januára 2023 a stanovila povinnosti vykazovania nefinančných informácií o vplyvoch na ľudí a životné prostredie aj pre obchodné spoločnosti.

A takouto cestou sme sa dostali do stavu, kde sme teraz. Téma ESG je aktuálna, a podnikateľské subjekty sa už nemôžu tváriť, že sa ich netýka. Napriek tomu že CSRD vymedzuje podniky, ktorých sa povinnosť vykazovať bude týkať priamo, ostatné spoločnosti sa tejto téme budú musieť venovať tiež, najmä skrz dodávateľské reťazce (supply chain) alebo iné subjekty (napr. banky). A preto ak Vás táto téma zaujíma, určite neváhajte osloviť náš tím Novo Consulting.