Superodpočet na Slovensku bol pre rok 2022 znížený z 200% na 100%, čo prinieslo zníženie podpory výdavkov z úrovne 42% na 21%. Vychádzajúc z poslednej správy OECD je tento krok nepochopiteľný a môže byť dôsledkom posunutia Slovenska na ešte nižšie priečky v rebríčku podpory výskumu a vývoja v rámci krajín OECD.
OECD v rámci projektu MABIS, v ktorom mapuje podporu podnikových inovácií, zverejnilo správu za rok 2021 týkajúcu sa daňovej podpory výskumu a vývoja. Táto správa poskytuje najnovšie OECD ukazovatele a informácie o návrhu politík pre daňové stimuly na výskum a vývoj založené na výdavkoch v 38 OECD krajinách a 11 partnerských ekonomikách, pričom vychádza z údajov zozbieraných prostredníctvom prieskumov daňových stimulov OECD-NESTI pre výskum a vývoj za rok 2021.
Podpora výskumu a vývoja v zahraničí
Investície do výskumu a vývoja (ďalej len “VaV”) sú kľúčovým faktorom poháňajúcim inovácie a hospodársky rast. Vlády na celom svete prijímajú rôzne nástroje finančnej podpory na podporu VaV spoločností a čoraz viac sa spoliehajú na daňové stimuly, aby podnietili investície spoločností do VaV. Od roku 2021 ponúka 34 z 38 krajín OECD a 22 z 27 krajín EÚ daňové úľavy pre výdavky na VaV na centrálnej úrovni alebo na úrovni regionálnej štátnej správy. Len v rámci krajín OECD to zodpovedá nárastu na viac ako 50% v počte krajín, ktoré poskytujú podnikom daňové úľavy na VaV v porovnaní s rokom 2000, keď túto formu podpory ponúkali vlády len 20 z 38 krajín OECD.
Podobný model možno pozorovať aj v podiele daňových úľav na celkovej vládnej podpore v rámci krajín OECD, ktorý sa v priemere zvýšil z 36% v roku 2006 na približne 57% v roku 2019. Posun v politikách je dokonca výraznejší v rámci krajín EÚ, kde sa za 10 rokov podpora z daní na VaV dokonca zdvojnásobila, z 27% celkovej vládnej podpory v roku 2006 až na 58% v roku 2019.
Počet krajín ponúkajúcich daňové stimuly na VaV sa od polovice 21. storočia výrazne zvýšil, no obrázok zobrazuje aj prípady, keď krajiny zrušili svoje ustanovenia o daňových úľavách na VaV ako napr. Nový Zéland a Mexiko v roku 2009, Fínsko v roku 2015 alebo Lotyšsko v roku 2018. Nový Zéland a Mexiko ich opätovne zaviedli v roku 2015 a 2017 a Fínsko naposledy v roku 2021. Zmeny v dostupnosti daňových zvýhodnení na VaV boli za týchto posledných 20 rokov sprevádzané aj rôznymi zmenami v koncepcii a rozsahu týchto daňových stimulov pre VaV v OECD krajinách. Návrh a forma daňových stimulov pre VaV je priamo spojená s výškou, uplatnením a účinnosťou daňových stimulov pre VaV pri podpore podnikového VaV.
Daňová podpora pre podnikateľský VaV sektor v porovnaní s priamym vládnym financovaním
Na obrázku 2 môžeme vidieť posledné štatistiky vládnej podpory pre podnikateľský VaV sektor porovnávajúc rozsah daňovej podpory (centrálnej a regionálnej štátnej správy) a priameho financovania výdavkov spoločností na VaV.
Čo sa týka priameho financovania výdavkov spoločností na VaV, tak krajiny ako Rusko, Maďarsko, Kórea, Island a USA poskytli v roku 2019 najvyššie priame financovanie podnikateľského VaV ako percento z HDP.
Najväčšia daňová úľava na výdavky na VaV v percentách HDP bola v Spojenom Kráľovstve, Francúzsku a Belgicku, po ktorých nasledovalo Portugalsko a Rakúsko.
Kombináciou oboch typov podpory poskytli krajiny ako Rusko, Spojené Kráľovstvo, Francúzsko a Belgicko v roku 2019 najväčšiu podporu pre podnikový výskum a vývoj v percentách HDP. Slovensko v tomto rebríčku dosahuje iba 0,05% z HDP. Okolité štáty, ako Česká Republika a Poľsko, sa blížia k hodnote 0,15% z HDP a Maďarsko dokonca k 0,25% z HDP.

Rozdelenie daňovej podpory VaV podľa veľkosti firmy, hlavnej ekonomickej aktivity a ekonomického vlastníctva
Keďže VaV je vysoko koncentrovaný vo veľkých firmách, tie majú tendenciu byť hlavnými príjemcami priamej a daňovej podpory pre podnikový výskum a vývoj. Na obrázku 3 môžeme vidieť rozdelenie daňových úľav na VaV v roku 2019 podľa veľkosti podniku pre krajiny, pre ktoré sú dostupné relevantné údaje.
Podiel podpory z daní na VaV, ktorý predstavujú malé a stredné podniky sa pohybuje medzi 10% v Maďarsku, okolo 20% v Česku, 50% na Slovensku, 80% na Islande a v Taliansku a 100% na Novom Zélande.

Daňová podpora pre podnikateľský VaV v porovnaní s priamym vládnym financovaním v rokoch 2019 a 2006
Posun v politikách smerom k daňovým stimulom pre VaV sa odráža na dostupných ukazovateľoch zloženia vládnej podpory pre podnikový VaV. Obrázok 4 poskytuje porovnanie dvoch snímok štruktúry verejnej podpory pre podnikový VaV v rokoch 2019 a 2006. Môžeme vidieť nárast relatívneho významu daňových stimulov pre VaV medzi 31 z 39 krajín. Kanada, Kolumbia, Malta, Mexiko a Maďarsko, počnúc vysokým podielom daňových úľav, sa za toto obdobie posunuli smerom k opätovnému vyváženiu svojej kombinácie podpory, čím sa zvýšila ich závislosť od priameho financovania. Celková daňová podpora sa vo väčšine krajín zvýšila.
Pre Slovensko vyplýva z tohto obrázku zaujímavý fakt, a síce že viac ako 60% celkovej podpory výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore tvorí práve superodpočet.

Záver
Na základe vyššie uvedených informácií zo správy OECD vyplývajú nasledovné závery:
- Podpora výskumu a vývoja na Slovensku je v porovnaní s ostatnými aj okolitými štátmi výrazne nižšia.
- Odpočet výdavkov na výskum a vývoj využívajú v 50% miere malé a stredné podniky, u ktorých sa predpokladá najväčšia progresivita v oblasti výskumu alebo vývoja, spolupráce s univerzitami, najväčšia flexibilita pre vytváranie nových pracovných miest pre absolventov technických univerzít na Slovensku a zvyšovanie miezd zamestnancov, ako aj zvýšenia pridanej hodnoty, ktorá sa prejaví na zvýšení príjmu z výberu DPH.
- Z hľadiska celkovej podpory výskumu a vývoja pre podnikateľské subjekty na Slovensku tvorí superodpočet viac ako 60%. To znamená, že akákoľvek zmena vo výške uplatniteľných výdavkov v rámci odpočtu výdavkov na výskum a vývoj ovplyvní takmer 2/3 celkovej podpory výskumu a vývoja v priemysle.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je na čase, aby bola aj tejto téme venovaná väčšia pozornosť zodpovednými, ktorí môžu tento stav zmeniť a aby boli podniknuté prvé kroky k zmene, ktoré posunú Slovensko medzi krajiny OECD ako aj EÚ vyššie nielen v týchto rebríčkoch a štatistikách.
Zdroje
- OECD R&D tax incentives database, 2021 edition Dostupné (2022, August 24) z https://www.oecd.org/sti/rd-tax-stats-database.pdf